V období Československej socialistickej republiky (ČSSR) existovali od
roku 1960 tri kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský a
Východoslovenský, s krajskými mestami Bratislava, Banská Bystrica a
Košice. Po páde komunistického režimu kraje zanikli a Slovensko ostalo
rozčlenené na 38 okresov.
S prvou reformou verejnej správy prišla tretia vláda Vladimíra Mečiara,
ktorá opätovne zaviedla krajskú úroveň štátnej správy a SR rozdelila na
osem krajov a 79 okresov. Mečiarova reforma vyvolala vlnu kritiky. Podľa
kritikov nezohľadňovala historické členenie Slovenska na niekdajšie
župy.
S novou predstavou krajského členenia prišla po roku 1998 vláda Mikuláša
Dzurindu. Hlavnou tvárou reformy bol vládny splnomocnenec Viktor
Nižňanský, ktorý prišiel s myšlienkou 12 žúp. S tým nesúhlasili
vtedajšie koaličné strany, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Strana
občianskeho porozumenia (SOP), ktoré trvali na ôsmich župách, respektíve
krajoch. Navyše, aj ďalší Dzurindov koaličný partner, Strana maďarskej
koalície (SMK), žiadala zriadenie tzv. Komárňanskej župy.
Nižňanského predstavu 12 žúp napokon Národná rada (NR) SR neschválila.
Poslanci odobrili model ôsmich VÚC či samosprávnych krajov. Za súčasnú
podobu VÚC zahlasovali poslanci HZDS, SNS, SDĽ a SOP. SMK, ktorej
neprešla Komárňanská župa, chcela odísť z koalície.
Na Slovensku je tak v súčasnosti osem samosprávnych krajov: Bratislavský
samosprávny kraj (BSK), Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK),
Košický samosprávny kraj (KSK), Nitriansky samosprávny kraj (NSK),
Trnavský samosprávny kraj (TTSK), Trenčiansky samosprávny kraj (TSK),
Prešovský samosprávny kraj (PSK), Žilinský samosprávy kraj (ŽSK). O ich
podobe a kompetenciách rozhodla NR SR v roku 2001.
Samosprávne kraje zriaďujú a prevádzkujú stredné školy, múzeá či domovy
sociálnych služieb. Určujú aj výšku poplatkov za sociálne služby.
Jednotlivé VÚC zodpovedajú za cesty druhej a tretej triedy. Vydávajú
licencie na autobusovú dopravu, regulujú ceny a zľavy v prímestskej
autobusovej doprave. Plánujú napríklad aj čerpanie financií z eurofondov
v oblasti regionálneho rozvoja.
Od štátu dostávajú prerozdelené výnosy z daní fyzických osôb. V plnej
výške dostávajú dane z motorových vozidiel. Majú príjmy aj z vlastného
podnikania. Patria im administratívne poplatky od občanov umiestnených v
sociálnych zariadeniach a tiež platby za zápisné a školné.
Historicky prvé voľby do VÚC sa konali v roku 2001 a nasledujúce v
rokoch 2005, 2009, 2013, 2017. V prvých štyroch voľbách do orgánov VÚC
sa v prípade predsedu využíval dvojkolový väčšinový systém. Kandidát
musel získať nadpolovičnú väčšinu zo všetkých platných hlasov. V
prípade, že sa mu to nepodarilo, nasledovalo druhé kolo, do ktorého
postúpili prví dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Od roku 2017 sa predseda samosprávneho kraja volí v jednom kole.
Aplikuje sa väčšinový systém, víťazí kandidát, ktorý získa najviac
hlasov.